• Metóda CLIL na efektívne vyučovanie cudzích jazykov

      • CLIL (Content Language Integrated Learning) je všeobecne uznávaná skratka súhrnne označujúca množstvo rozdielnych metodických postupov, ktorých spoločným prvkom je špecifické postavenie cudzieho jazyka vo výučbe iných predmetov a vzdelávacích obsahov. Pojem CLIL tak pokrýva všetky formy vzdelávania akademických, umelecko-výchovných a technických predmetov prostredníctvom vyučovania jazyka, ktorý nie je pre väčšinu žiakov materinským, tzn. že sa integruje vyučovanie obsahu predmetu (napr. matematiky) s vyučovaním cudzieho (pracovného) jazyka. Dôležitým princípom je to, že časť vyučovacieho času musí byť venovaná priamej výučbe cudzieho jazyka (napr. rozvoj počúvania s porozumením, riešenie gramatických otázok alebo cvičenia na slovotvorbu). Špecifickosť postavenia cudzieho jazyka v tejto metodike spočíva v tom, že cudzí jazyk tu nie je len cieľom vzdelávania, ale aj prostriedkom, pomocou ktorého sa vzdelanie získava. Inými slovami, učiteľ zároveň učí predmet aj cudzí jazyk, a ten sa stáva médiom vyučovania, t.j. pracovným jazykom.

        Termín CLIL sa síce začal používať až v 90. rokoch 20. storočia, ale integrované vyučovanie jazyka a predmetu (ako metodika bilingválneho vzdelávania) sa v európskych krajinách vrátane Slovenska realizovalo už omnoho skôr. Každá krajina mala a má v tejto oblasti svoje špecifiká a vlastné označenie, napr. jazyk „naprieč“ kurikulom (Language Across Curriculum) alebo „kroskurikulárne“ jazykové vzdelávanie (Cross-Curricular Language Learning), Content-Based Learning, duálne vyučovanie a pod.

        V porovnaní s ostatnými prístupmi a metódami CLIL mimoriadne efektívne uspokojuje nasledujúce potreby žiakov/študentov:

        - žiaci sa učia cudzí jazyk v prirodzených podmienkach - žiaci skutočne komunikujú, nepoužívajú jazyk v umelo navodených situáciách,

        - žiaci sa nesústreďujú v prvom rade na jazyk samotný, ale na obsah, o ktorom chcú komunikovať.  Na lepšiu ilustráciu filozofie CLIL môžeme použiť aj nasledujúci príklad: keď žiaci v škole hovoria, že nemajú radi slovenčinu, zvyčajne tým myslia vyučovací predmet v škole a nie skutočnú slovenčinu, teda jazyk, ktorý každodenne a niekedy až veľmi efektívne používajú. Zvyčajne totiž nemajú nič proti používaniu slovenčiny na matematike, prírodopise alebo zemepise. Podobne je to s cudzím jazykom. Ak dovolíme, aby ho študenti vnímali len ako školský predmet, môže sa stať strašiakom, pretože osvojenie si akéhokoľvek jazyka je nepochybne náročná úloha. Ak však budeme cudzí jazyk používať naozaj na to, na čo je určený – na komunikáciu, jazyk sa stane pomocníkom a strach sa významne oslabí,

        - cudzí jazyk sa (podobne ako materinský jazyk) stáva neoddeliteľnou súčasťou procesu učenia,

        - správne organizovaná a uplatňovaná metodika CLIL je zvyčajne pre žiakov veľmi motivujúca, nakoľko sa pridržiava pragmatického hesla  „uč sa len to, čo potrebuješ pre život“ gramatické štruktúry sú druhoradé,

        CLIL šetrí čas – napr. pri vyučovaní tém, ktoré sa žiaci doteraz učili na dvoch predmetoch paralelne. Pomenovania častí ľudského tela deti ovládajú už pred začiatkom školskej dochádzky. Ich funkcie a vzťahy medzi nimi sa však môžu učiť na prírodopise priamo prostredníctvom cudzieho jazyka, a tak si žiaci za polovičný čas zafixujú biologické poznatky a zároveň si obohatia slovnú zásobu a komunikačné zručnosti v cudzom jazyku,

        správne uplatňovaný CLIL umožňuje zapojenie rôznych štýlov učenia (nielen verbálneho).

         V závislosti od miery používania pracovného jazyka a výberu predmetov vyučovaných v pracovnom jazyku sa môžeme stretnúť s rôznymi formami/programami CLILu. V primárnom stupni cudzojazyčného vzdelávania je vhodné aplikovať imerzný program  CLIL. Dôraz sa tu kladie na rozvoj materinského jazyka a kultúry, cudzí jazyk má v tomto prípade funkciu sekundárneho, pridaného, dodatočného, rozvíjajúceho jazyka. Primárnym jazykom vzdelávania zostáva materinský jazyk žiakov a cudzí jazyk sa používa len na niektorých hodinách, pri výučbe niektorých tém alebo na niektorých predmetoch.

        Naša škola bola jedna zo 14 škôl na Slovensku, ktoré sú pod vedením Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave zaradené do experimentálneho overovania metódy CLIL.

         

        Bližšie informácie: http://www.statpedu.sk/clanky/vyskumne-ulohy-experimentalne-overovania-experimentalne-overovania/sucasne-projekty

    • Kontakty

      • Základná škola s materskou školou Alexandra Vagača
      • zsstudt@gmail.com, jedalen.zsstudt@gmail.com
      • hlavný kontakt školy: 0950 865 927 riaditeľ školy: 0903 997 957 vedúca technicko-ekonomického úseku: 0950 865 927 vedúca školskej jedálne: 0950 865 932
      • Štúrova 12, 962 12 Detva Slovakia
      • 42302498
      • 2023609808
    • Prihlásenie