Bol taký obyčajný deň. Streda 16.11.2011. Deti z I. stupňa vchádzali do budovy školy akísi viac vybalení. Niektoré to zvládali samé, iným pomáhali rodičia. Pýtate sa prečo? Pretože okrem školských tašiek si so sebou priniesli spacáky, nafukovačky, vankúšiky a tí najmenší aj nejakú tú plyšovú hračku.
Už ste uhádli? Áno, dnes celý prvý stupeň spal v škole. A aby sa deti nebáli v tmavých triedach, rozhodli sa, že si tie triedy a chodby vyzdobia. A tak žiaci z nultého ročníka si ozdobili triedu strašidielkami, prváci spolu s druhákmi si vyrobili čarodejnícke klobúčiky a ujo školník im pomohol vyrezať tekvicu. Tretiaci si na pomoc zavolali rodičov a na triednej besiedke okrem rôznych iných úloh vyrezali úžasné tekvice. K nim sa pridali aj štvrtáci, ktorí s triednou pani učiteľkou vyrobili hallowenské svetielka a mohlo sa ísť spať. Ale ešte sa deti navečerali, trochu si zatancovali na diskotéke, ktorá bola v telocvični pre 2. Stupeň.
A keď v škole utíchol hluk, rozbehla sa nočná hra tmavými chodbami školy. Deti to zvládli perfektne a po vyhodnotení nočnej hry sa rozpŕchli do svojich tried, kde sa uložili spolu so svojimi triednymi učiteľkami a pani vychovávateľkami spať. Noc prebehla bez problémov, pretože deti vedeli, že v škole s nimi spia aj najstarší žiaci – deviataci, ktorí tušiac, že už to nikdy nezažijú, si to chceli vyskúšať. A páčilo sa. Nielen im, ale aj deťom a tiež pedagógom.
Ráno sa vstávalo trochu ťažšie, ale všetky deti to zvládli na výbornú. Dojedli sa zvyšky od večere, zbalili sa spacáky, nafukovačky, vankúšiky, hračky a deti po príchode rodičov odišli domov.
A pýtate sa či boli aj slzičky? Boli. Ale kto plakal to ostane tajomstvom medzi učiteľkou a deťmi.
..... A na rok už isto nebudú.
Mgr. Zdena Jamnická
